Anjeli lietajú v nebíčku

Dievčatko choré ráno vstáva,
anjelovi podobná, ale nádej svojmu životu stále dáva.
Veľmi sa trápi, nikto ju nepočúva,
každým dňom sa to opakuje, každý ju len odsúva.

Sklamané dievča zaspáva večer so zamrznutými dlaňami,
nikto nechápal, čo sa s ňou deje.
Ráno sa všetci zobudili s kruhmi pod očami,
keď zistili, že dievča už medzi nimi nie je.

Dievča zaspalo, odišlo navždy,
každý len plakal, ale nikto nechápal, prečo umrela.
Matka chytila chladné dlane svojej dcéry,
pochopila, že z jej dievčatka ostalo len telo krásneho anjela.

Anjela, ktorý už nikdy nepovie: ,, ľúbim ťa, mami!“,
ktorému už nikdy nestečú slané slzy po tvári.
Zrazu to všetkým prišlo veľmi ľúto,
no už im len jej potrhané fotky ostali.

Matka kričala, že chce svoje dieťa späť,
no už mohla len nad jej hrobom plakať a bdieť.
Pochopila, že najhoršia vec v živote je stratiť dieťa,
jej duša sa počas ostávajúcich chvíľ v smútku zmieta.

Prešlo niekoľko rokov,
matka sa stále len trápila.
V živote urobila už len zopár bezcenných krokov,
a potom naveky usnila.