Básničky
Hej bejby pod sem,
pod ku mne bližšie,
hádka v reči našich tiel,
pritúl sa až sem ku mne.
Nech na vlastnej koži,
konečne pocítim Tvoj dych,
pod rúškom chladnej tmy,
pocit všemožne je to hrejivý.
Pozrieť do očí jemne Ťa pritúliť,
sladký bozk n...
pod ku mne bližšie,
hádka v reči našich tiel,
pritúl sa až sem ku mne.
Nech na vlastnej koži,
konečne pocítim Tvoj dych,
pod rúškom chladnej tmy,
pocit všemožne je to hrejivý.
Pozrieť do očí jemne Ťa pritúliť,
sladký bozk n...
Na čo čakáš?
Až vyrastieš, dospeješ, dozrieš?
A potom zas si niečo nájdeš
prečo nemôžeš?
Lebo včera nie, dnes tiež
Ale Zajtra by to šlo!
Je tu zajtra , je tu dnes,
a zase si v tej pasci,
z ktorej neujdeš.
Namieste stojíš a
dookola ...
Až vyrastieš, dospeješ, dozrieš?
A potom zas si niečo nájdeš
prečo nemôžeš?
Lebo včera nie, dnes tiež
Ale Zajtra by to šlo!
Je tu zajtra , je tu dnes,
a zase si v tej pasci,
z ktorej neujdeš.
Namieste stojíš a
dookola ...
Dnes mi prúd prešiel cez telo
a gumené kladivo treslo na temeno
oči sa mi dokorán otvorili
aby realitu nanovo pochopili.
Že na svete sa dejú veľmi zlé veci,
oveľa horšie ako tie na mojom pleci.
Áno, tým myslím bodrel v kredenci
špatný pohľad...
a gumené kladivo treslo na temeno
oči sa mi dokorán otvorili
aby realitu nanovo pochopili.
Že na svete sa dejú veľmi zlé veci,
oveľa horšie ako tie na mojom pleci.
Áno, tým myslím bodrel v kredenci
špatný pohľad...
Bože, prečo je to tak ,
že ľudia inde žijú aj za máčny mak,
biedu melú, vojnou sa derú,
a predsa sa nesťažujú..
A my TU už nevieme čo chceme
či zelené či biele?
Kde to vlastne žijeme?
V koľkej kvalitatívnej triede?
Nikdy nám nebude dosť,...
že ľudia inde žijú aj za máčny mak,
biedu melú, vojnou sa derú,
a predsa sa nesťažujú..
A my TU už nevieme čo chceme
či zelené či biele?
Kde to vlastne žijeme?
V koľkej kvalitatívnej triede?
Nikdy nám nebude dosť,...
A zas je to tu znova,
tá rana z hora.
Padáš, vstávaš.
Padáš, už nevládzeš...vstávaš.
Padáš, si na pokraji síl... vstávaš.
Padáš, asi umieraš...ale predsa vstávaš.
Žiješ, ...prežívaš.
Ale všetko zapísané v pamäti máš,
ako krok po kroku pad...
tá rana z hora.
Padáš, vstávaš.
Padáš, už nevládzeš...vstávaš.
Padáš, si na pokraji síl... vstávaš.
Padáš, asi umieraš...ale predsa vstávaš.
Žiješ, ...prežívaš.
Ale všetko zapísané v pamäti máš,
ako krok po kroku pad...
Keď na seba pozriem sa,
neviem čoho bojím sa.
Toto sa mi stáva často,
ako keď si človek nevie nájsť miesto.
Preto postaviť sa musím sama,
pred seba a svoje sklamania.
neviem čoho bojím sa.
Toto sa mi stáva často,
ako keď si človek nevie nájsť miesto.
Preto postaviť sa musím sama,
pred seba a svoje sklamania.
© Copyright 2009 - 2014 | prevádzkovateľ 5Q, spol. s r.o. | autorské práva