Bola nám tma vtáčik v lese kreslil tie stromy, bola nám tma a zahúbenom kroví leštil tie domy. Tma nestála nič , bola tmavá ako diera. Moja hlava a miecha zabledla v tom podkroví. Tma v našom srdci, tma na námestí a vráskach sa mestí do jedného vreca.
Pieseň pre našich milovaných pre tých ktorí sú tu už neni. Skladba pre našich najbližších ktorí nám posielajú z neba bozky. Posledného dňa pre tých čo nemôžu milovať.
Samé slzy až do ranného svitania, nestáli sme slepý od ranného vstávania. My zlý a dobr...
Toľko slov je toľko slov ktoré som už povedal. Toľko krokov, toľko rokov už prešlo. Moje nohy sú už staré nemocou. Sú už márne a koža starne s láskavou nicotou. A smrť si hľadá hrdinov.
Nevidím ples, dobrých ľuďí a starých ľuďí poctou. Chýba to tu,...
Viete, koľkí ľudia prejdú okolo oblakov a nepozrú sa na ne? Ich farebná mnohotvarosť búri sa a tečie, nevieš ju zachytiť, och tá premenlivosť...! A spomedzi zažiarilo slnko a všetko malo zmysel. A kvapka vody, inak nepovšimnutá, stvorila dú...
Zajtra sa veci zlepšia. Nebo bude jasné. A tma sa rozžiari novým svetlom. A v tom vláčnom tichu si uvedomíš, že svet je krásny. Usmeješ sa. A vtom si spomenieš, že včerajšie zajtra je dnes iba obyčajné dnes.
Ublížená hrdosť a slová, ktoré zabolia a vyrazia ti dych tak neskutočne boľavo. A zrazu nevieš, čo máš ešte spraviť, aby si bol dosť dobrý, pre nich. No najmä pre seba. A dá sa to vôbec?
Ľútosť nad premárnenými rokmi, nemožnosť povedať, že si cítil. Nebyť sám sebou, necítiť hnev či radosť, smútok či šťastie, nenávisť či lásku. Úteky do prázdnoty. Istota bezpečnej prázdnoty. Istota bezpečného konca. Istota prázdneho života....