Mám rád jeseň. To obdobie, keď náhlivo všetko dozrie. Dozrela zem, čas dozrieva, a leto, hoci sa mu vzpiera, v sebe mlčky odumiera. Pochová sa v hliny prvej oráčiny.
Mám rád hry babieho leta, i vietor keď pozametá šuchotavé stromov listy...
Život mi prestrel biedny stôl. Stvrdnutý chlieb, horkú soľ, skysnuté víno ponúkol. Za dobro dal slinu, blato. Ja ďakujem i za to, že na stôl kvet dať zabudol.
V horúcom lete, v čase žní, v júlovom sparnom poludní, slnko mi zatmenie tôní. ...
Chcel by som žiť ako stromy žijú. Zo srdca zeme život pijú. Koruny vzpínajú ku hviezdam.
Chcel by som žiť ako žijú ony. Vždy vyššie a bližšie k slnku rásť. I v kvílení víchrov piesne priasť, z miazgy svojho tela plody dať, v oddanosti seba umier...
Proč se lidi tolik trápí? Proč si nedaj víc? Proč ledová voda je zkrápí? A nakonec… Nemívají NIC Proč si šanci nedají? Proč nežijí v pokoře? Proč ze srdcí nepijí? a jsou zavřený jak ty laně v oboře…. Proč je srdce nedobytný hrad? A proč ...