Bola raz starenka staručka,
Jej stalou priateĺkou bola palička.
Sedávala na lavičke pri Dunaji,
Robievala prácu čo ju baví.
Vychovala veĺa detí,synov,vnukov,
Roky sa míňali rýchlo,
Ako na jabloni pukov.
Jej ruky časom starli,
Vraskavelo jej čelo,
Veĺakrát sa jej za mladosťou cnelo.
Za jej lásku,obetavosť,
Venujem jej báseň túto,
Nech jej ničoho v živote nie je ĺúto.
Aj všetkym starým ĺuďom úctu skladám,
Píšem ju všetkým starým či už otcom,alebo mamám.
PeopleSTAR (23 hodnotenie)