Jedno dievcatko male,
Hralo by sa neustale.
Carovna skolka uz na neho caka,
Avsak samoty bez rodicov sa troska laka.
Ked otvori na nej branku,
Pobozka otecka aj mamku.
Do skrinky si veci da,
Za hrackami uteka.
Babiky auticka ci stavebnice,
Nedockavo vytahuje z krabice.
Na ich vychovu pilne ako vcielky,
Dohliadaju mile pani ucitelky.
Naucia sa basnicky,
Velki aj ti malicki.
Kreslia si a maluju,
S farbickami caruju.
Cas vsak leti a raz skolku opustia ako hniezdo vtaci,
Do skolskych lavic zasadnu a budu z nich velki ziaci.
PeopleSTAR (3 hodnotenie)