Niektori ludia maju svoj strom,
Ten moj je krasna kosata jablon.
Ako matky bozkaju svoje deti,
Obsypali ju celu vonave kvety.
Lakaju vcielky ba aj cmele,
Je ich mnoho,su nadherne,biele.
Spominam na casy ked som tam sedavala,
O svojich starostiach a radostiach jej rozpravala.
Bola casto svedkom mojich snov,
Nezriedka som od nej odchadzala s basnickou.
Ked som bola sklamana so mnou plakala,
Kedy pod nu znova sadnem,
Na to som cakala.
Velakrat som jej pnik objimala,
Unavou a smutkom casto zaspavala.
Je moja a so mnou uzko spata,
Patri jej cely moj zivot,nie z neho len jedna veta.
PeopleSTAR (9 hodnotenie)