Kráľovstvo Waderhort

Na dreve sadali malé vtáky a inokedy sa pýtali čo sú vojaci.
Keď dvere zabuchli ozvali sa.
Keď modlili sa pribuchli ich.
Dvorili sa a prosili.
Keď mená písali sa na papier.
Rytieri povstali sa a zaútočili.


Milú sa objímal môj pane.
Sa milovali.
Odhodili hnev a zľutovali.
Mihotali sa hviezdy nad záhradou ruží.
Polepšili sa a darovali už všetko.
Potom ušli do ďaľšieho kráľovstva.
Na kvietok sadlo pierko holubie , odtrhni tŕň strach náhle pominie.
Potom sa urovnal znova hnev.
Zabuchli znova a nemysleli.
Kráľovstvo ostalo smutné.
Panovali dobre no rozhodnutie bolo chmúrne.
Ako havran v tundre.
A náhle umrie keď padne.
Hanine sa smutne zrodili diamanty a smaragdy sa súrne darovali.
A kráľovstvo bolo znova šťastné.
Rytieri stiahli sa.

Potom pokračovalo to snenie sa o ďaľšom živote sa rozprávalo.
Mesiac žiari sa nad zámkom vykvitne jabloň.
Slzy sa utrú a upokoja tváre, aby sme aj my raz prišli ku svojej mame.