Pokloním sa zemi.
/ Z nej som vytvorený./
S láskou sa nahnem k nej
jak k žene ľúbenej.
Srdom jej vypoviem:
aká si krásna zem.
Pobozkám jej brázdu
obsiatu či prázdnu
vezmem si z nej v dlane,
prepustím cez prsty.
Jej žírna, vonná prsť
ma sebou pokrstí.
Jej víno pijem
každodenný chlieb jem.
Viem, že raz naveky
sa k nej priviniem,
vezme ma do lona
ako matka dieťa.
Ľudia na mňa zabudnú.
Ona mi vďačne
zasadí na hrob kvieťa.
Anna Vodičková
PeopleSTAR (0 hodnotenie)