Na jar vraj ľudia páchajú najviac samovrážd –
Zarážajúce – to jeseň je predsa ponurá,
No ľudia, ľudia sú ponurí tiež
A neradi sa zobúdzajú – do svetla nádeje –
Už niekoľko dní vonku čvirikajú vtáčiky
A aj vo mne sa prebúdzajú epochy nadšenia,
ktoré strieda zuby drviaca bolesť
Za odídeným, za starými zvykmi, za rozpadnutým lístím jesene.
Bolí to, nechať ísť, bolí to, začať čosi nové – prijať novú jar
Hoci je krásna, jej plodná energia vytryskuje vnútri každej živej bytosti
A keď sa tomu človek bráni, bolí to.
Nečudo, že je na jar toľko samovrážd.
Zarážajúce – to jeseň je predsa ponurá,
No ľudia, ľudia sú ponurí tiež
A neradi sa zobúdzajú – do svetla nádeje –
Už niekoľko dní vonku čvirikajú vtáčiky
A aj vo mne sa prebúdzajú epochy nadšenia,
ktoré strieda zuby drviaca bolesť
Za odídeným, za starými zvykmi, za rozpadnutým lístím jesene.
Bolí to, nechať ísť, bolí to, začať čosi nové – prijať novú jar
Hoci je krásna, jej plodná energia vytryskuje vnútri každej živej bytosti
A keď sa tomu človek bráni, bolí to.
Nečudo, že je na jar toľko samovrážd.
PeopleSTAR (0 hodnotenie)
Ďalšie príspevky autora
Strach storočí
Strach storočí nás nesie preč na krídlach stočených do vnútra naopak Keby ste vi...
Tichá tma
Tichá noc plná hviezd len ich – teraz – nevidím iba žmurkajúce svetlá tmavého v...
Oči - -
Pozerajú dolu, len dolu, Tam, v predpeklí, sedím, Ruky a nohy si hladím, A hľa...
Strach storočí nás nesie preč na krídlach stočených do vnútra naopak Keby ste vi...
Tichá tma
Tichá noc plná hviezd len ich – teraz – nevidím iba žmurkajúce svetlá tmavého v...
Oči - -
Pozerajú dolu, len dolu, Tam, v predpeklí, sedím, Ruky a nohy si hladím, A hľa...
© Copyright 2009 - 2014 | prevádzkovateľ 5Q, spol. s r.o. | autorské práva