Partizáni z Turca

Svetlo dopadá na rudé gladioly. Kapitán vedel že ešte ďaľeko musí ísť so svojimi vojakmi cez chynorany. Boli to partizáni. Len stáli na kopcoch a počúvali a zhovárali sa pri ohňoch. A tie uniformy boli zelené ako hrach. Mach zarastal na stromoch a vták letel za obzor kopcov kde stáli vlci. Len vtedy tie kecy vojakov okolo útokov na nemcov krutých fašistov boli ohľaduplné a správne. Hlavné a dlhé rozhovory pri puškách zo železa a dreva a z peňa smreka začne stekať priesvitná pena. Jar oznámi koniec keď fronta prejde cez Turiec a skončí niekde pri Žiline. Ostružine zastal strach a prišiel krach. Na koľajach stál ten vlak a čakal kapitána. Rozohratý šach , plný vak spolu s pivom. Znelo tak isto ako prvý krát keď zahrala smútočná melódia. A chlapcom sa leskli oči keď zahrali ju na husliach. Smutnú chuť má bozk krutý.