Piata dimenzia

Blúznime keď sa dotkneme mliečnej dráhy prstom bodky piatej dimenzie. Mozog to nechápe a klesne. Vidíme tmu a za ňou prázdnotu. Zrub a pred ním marionetu. Vesmír pripomína len čiernu oblohu a my vidíme čo chceme vidieť. Prizrieť, odohnať a nemyslieť na sféry vplyvu akoby sme vídali mauzóleum. Nuž toto nám zdravý rozum nedokáže prijať. Pijak položili sme na knihu svetla zóny súmrakov. Svetlé a temné javy prízrakov odháňajú strach z výťahov. Pokropil dážď víťazov keď z odvahou vykríkli nepekné slová z knihy slov. Pri lietadle búrka , rúra zašpinená od sadze a strach jedného s pasažierou boeingu 777. Vidí na krídle stvorenie no nikto mu neverí. Hlava mu blúzni ako motor a kotol sa rozohreje keď zazvoní veľký zvon. Zbraň určená na streľbu a stekal ten pot z čela. Príbehov mnoho, rozpráva prorok , povedal zbohom a zasyčal motor. Nemateriálny svet je iba pravý tej piatej dimenzie. Svet navi spolu s javmi predpovedá budúcnosť od času a priestoru. Držme sa ďaľej od piatej dimenzie lebo vytvára zmätok . Kvietok zdvadol keď uvidel spolu s našimi očami ten potok z krvy a retiazok. Verme sami sebe a odvracajme zrak a mozog riadme tak ako máme!