Plavčík a Vratko

Na knihe prach s vencom ako špina od kvetov starých rozlámaných svetov ako pofúkal vietor.
Ako keď šepol do ucha s vínom a mestom keď utekal tým stresom.
Úpal chytil keď klesol pod mostom bez slov aby našiel lásku mestom a vrátil sa späť aby podusil mäso.

Háčik s rybou na vlnách oceánu , keď harpúna zdvihla ladu po tonách vody z ľadu sietí rýb.
Plavčík a Vratko videli plné sietí rýb.
Ryby plávali v miske hlíz do zabudnutia a strácame chuť ísť za ten horizont.
Plavčík zavolal že pred Slnkom uvidel kopec kde poľovník a vdovec zastrelil jeleňa a zakričal keď premena sa mihla hlavou a zaskočil aj spolu s Vratkom svoje srdcia.
Udica spúšťa návnadu na jazere a slzy sú zahmlené od vodcu prízrakov na jazere , moje oči úbohé kde sú veď moje ryby sa mecú strašnou silou.

A plavčík a Vratko osúšali slzy sveta.