Pokazili sny, my ideme ďaľej

Na tráve farby , na dreve mäsiarky , na oblohe sa zdvíhajú vtáky a sú prekrásne akoby z Ghany.
Dáš to a nemôžeš prestať.
Dar akoby prestal fungovať.
Bodkočiarky a čiary ako na parapete stáli tie muchy a nevedeli odletieť z tej veľkej mapy.
Farby nakreslili vtáky a pomaly už zleteli z mapy aby ukázali že mamy vedia spomaliť šály u detí aby im nebola zima.
Z tej veľkej sály boleli bruchá akoby stresy sa zbúcha na pery udierajú zuby že ich strach stmelí.
To ich bolí a Mahátma Gándhí bojí sa že prestanú bojovať.
V tom poli a v mori na nekonečnej lodi.

Poďme spolu kým sme tvoji a prosíme pánov všetkých morí aby upokojili nás a aby sme boli tvoji každý jeden z nás.
Už sme tu boli, bohužiaľ ktorí sa odvrátili z čase a kdosi rozvrátil pole.
V tom horúcom kotli varí kostry a musíme si pomôcť no kdosi to pokazil.
Moci si musíme ťahať lano keď už nezvláda kdosi a opakujeme dokola ako kolovrátok že v moci šťastie nájdeme.
Hovoríme a kážeme že sme dobrí no kdosi to znova kazí a my znova padáme a oni pokazili v moci malátne vodu v mori.