Pri bráne ustalených zradcov

U ustalených zdradcov predčasných pohrebov a vládcou zakopali masu.
Umastenú kasu od lží a falošných pasov s ruží vysneních.
Pokiaľ Zem je po ruke, my sa fľaškou po hube bijeme s hanbou.
Keď sa ruže v Porube rozkvitnú sa v porade utajených vládcov.

Za horizont kde vysnívaný grál a pozlátený sál vyznačujú cestu a unavený páv zletel.
Bosú pravdu povedia , odpoveď je prostá a podlieva vodu.
Keby si len vedel čo sa stalo s krajinou a plač s malinou lesnou padol na zem.
Rozbitou ako satén.
Povedia pravdu, tak sa ozve a pokazil starenku keď jej povedal pane.
Ipeľ malý sa spíli a plačom rozkáže že jeden to silí , to nás štve.

Rozkazuje a káže keď sa do tmy s kaluží s pláže roztancuje a náhle rozkáže.
Popol si sypal na hlavu , klobúk kýval pod zem sa díval kde hrob a tance rozveselil a spíval.
Ná ná ná si spieval pieseň a kázal kázeň zloducha z mečov si pletie bázeň veľmocne.
On pánom dával to čo chceli.
A zasa sa zjavil pri bráne ustalených zradcov.