Príbeh o chlapcovi.

Rok čo krok spravil ktorí predčil strop lásky sa potápal ako loď.
Márny bol rok tej ozdobnej krásky toho dôstojného života.
Márneho a beznádejného toho zaľúbeného a neosmeleného chlapca.

Potopil sa ako titanic , nepoznal lásku ale srdce mal tam kde malo byť.
Nespoznal lásku ale jeho život bol blahobyt.
Ľahko žiť nebolo v jeho záujme.
Trápil sa starosťou a premýšľal s ľahkosťou o starobe.

Pred tým ako spravil prvý krok tak rok bol dlhý ako vesmírna loď.
A jeho srdce vzbĺklo ako plameň, no nežiadal mnoho len sa pohnúť k mame.
On márne dúfal že k rade prednesie svoje rozhodnutie ale k to by to dovolil , mal by ho za hlupáka ó pane.

Ďaľej kráčal bez lásky a stratený sa hľadal a zabudol na čo sadal keď bol osamelý.
Bezprávie v jeho hlave neprebudeného klame láska , tá vráska na srdci.
Ona klame , nevideli právo na jeho strane a ďaľej ho klamali.
Dokedy to nevydržal a skoncoval a odlúčil sa mame.
Ba aj rodičom a naposledy na pohrebe ležal nehybno.