Ráztoky

Ráztoky sú biele a kabáty čierne a maľované v sede sú Van Goghove obrazy.
Potoky sú šedé a priezračno modré a úctivo k tebe sa už správa nedostane.
Málo nás je v čriede a malebné domčeky zosmutnia keď padá dážď na ne.
Naše ruky bledé sú podobné hrane.

Ráztoky sú čierne a kráľove oči  bledé.
Slzy sú voda potoka a v tebe smútok zvnútra zahmlieva.
Domčeky sú hnedé a gašparík maliar bielu zotiera.
Rytmus a preslov tam kde klesol pohár zo včera.
V dedine Ráztoky z toho nášho chladného večera.

Pokračuje sloha nášho pastiera :
\Keď som raz bol na večeru u tety , dostal som tri knedlíky , ťukol som na dom tri kolíky a vypustil ovce.\

Ráztoky už biele a radosť v kúrii pastiera.
Oblaky modré svietia na dom mlynára.
Roky a páči sa im tá správa.
Odpoveď známa sa rúti do neznáma.
Tá hŕstka obyvateľstva Ráztok a presladená káva.