Po západe Slnka za mestom sa rozprával príbeh o ružiach a zlatých pralesoch.
Stále som a málo v ňom našli v tom lese.
V zelenom plese.
Bijú zvony na kostol a ľuďia obdarený radosťou utekajú.
A láska obdarená dojemnosťou skladala úlomky riek.
A viet mala rada hliech.
Tá vysoká čierna kostra.
Voda preteká a strach uteká , zabil pani v čiernom.
Drevenná troska.
V tej mysli kameň a priazeň rúk.
Ukáže len plť.
V hlave vzduch a hriadeľ.
Voda preteká a hlásala pane.
Bijú zvony na kostol, anjelovou ľahkosťou nepretiekla voda.
A láska obdarená dojemnosťou skladala úlomky riek.
A veda mala rada hliech.
Svojou múdrosťou prekonala čierny hliech.
PeopleSTAR (0 hodnotenie)