V diaľke rieka poslúcha výzor a mne len do ucha riekol že ma miluje.
Veľká loď na mori zaznie hneď príliv, hlboký strom zbadal kúsok sily a zaznel zvon.
Srdce už bdie nemá kam ísť, potok už temnel nevládol by ten kráľ.
V diaľke už príliv na duši, mne pohladil stopy a smútok sa menil na hnev.
Divoká voda nepadá vždy, potok si myslel že ochráni vždy a spieval.
A lietal.
Keby len on vedel by strom, že voda je hmla čo dáva ti silu a pohladí.
A zveľadí.
V diaľke by rieka obila most, v dedine zriedka zazvoní zvon a chladný vzduch.
Mne tento úsmev nič nehovorí , na zemi pleseň a hrdzavé podkovy.
Nemôžeme.
PeopleSTAR (0 hodnotenie)