Vrt..

Smejú sa mu ľudia všetci.
Vymýšľa samé múdre veci.
Tisíce ich nosí v hlave.
Chce sa dopracovať k sláve.

V srdci živí pevnú vieru,
že do vzduchu vyvŕta dieru.
Okom odhaduje mieru.
Viac k juhu ako k severu.

K tej práci sa už dávno chystá,
obzerá ju zdiaľky, zblízka.
Náčrty k nej má v zošite,
v túžbe i chcení zošité.

Ešte treba vystihnúť čas.
Nemožno vŕtať keď hryzie mráz.
v lete sa zase vzduch tetelí,
zlý vietor vystrája v jeseni.

Vidí, do jari čakať musí
jar však často dáždik trúsi.
Treba sa chytiť práce hneď.
Načo vravieť veď..., keď...

Doprava, doľava sa zvŕta.
Vŕta do vzduchu päsťou, vŕta
až sa mu zdá na môj veru,
že do neba vyvŕtal dieru.

Tak múdro si v sebe húta:
Nad zemou je obloha vzdutá.
Priestor pod ňou to je diera
v ktorej sa človek poneviera.

Vedia o tom ľudia všetci,
že zašitý v zemskom vreci
robíme do vzduchu dieru
keď skončíme žitia premiéru.

Človeka Duch prevŕta vzduch,
odletí v nekonečno všetkých túh.
Že dieru nevidieť?
Čo na tom?
Tá diera je zakrytá zemou, slzou, blatom.


Anna Vodičková