život vz. Život

Dnes mi prúd prešiel cez telo
a gumené kladivo treslo na temeno
oči sa mi dokorán otvorili
aby realitu nanovo pochopili.

Že na svete sa dejú veľmi zlé veci,
oveľa horšie ako tie na mojom pleci.

Áno, tým myslím bodrel v kredenci
špatný pohľad suseda na ulici,
či zlomené srdce po letnej noci.

Mala by som sa prestať sťažovať,
na veci ktoré nemám nárok,
veď mám posteľ, rodinu a dobrý spánok.

Niekto by to chcel mať tiež
ale osud mu to zobral preč
a už mu to nikdy nevráti späť.

A to že:
niekto má všetko a predsa nemá nič,
a niekto nemá nič a predsa má všetko,
je iba o tom,
ako nakladá so životom.

Otvorme oči, ďakujme za malé veci
odpúšťajme, nesúďme, netrestajme,
banalitami sa nezapodievajme,
namiesto toho sa viac úprimne usmievajme,
a radujme z toho čo máme.