Zmysly.

Drobucky chlapcek cez lúku utekal,
Na dlani lienku mal,cítil sa ako kráĺ.
Prvý lúč slnečný lahko zočí,
Cíti sa štastný,má zdravé oči.
Vníma nimi krásu sveta,
Čo v povetrí stále lieta.
Počuje pekné aj zlé zvuky,
Je šťastny aj za svoje ruky.
Dotýka sa nimi stromu,
Či už rastliniek,či dverí domu.
Čo ešte nam Boh daroval?
Nohy,aby od zlych ludí si sa rychlo vzdaloval.
Nosom aby si dýchal vonu sveta,
Hlas aby ti z ust plynula kazda veta.
Sluch,aby si pocul krásne slová,
Smiech aby si mal na tvári stále znova.
Preto dakuj za kazdy tento zmysel,
Lebo nie kazdy ho mame,
A tak svoj zivot tazko zdolavame.
Vela ludi slepych,hluchých vo svete býva,
Ktorym sa o veciach pre nás samozrejmých len sníva.
Prwto im vsetkým pimocnú ruku dajme,
Budme k nim láskaví a navzájom si pomáhajme.