Story

Posadnutá hudbou , životom a textami,
chcem dávať pre davi a nie iba pred vami.
Chcem písať na papier všetky svoje predstavy,
dokazovať že som viac to ma vôbec nebaví.

Som také isté hovado ako všetci ostatný,
tvoj názor na mňa je úplne nepodstatný.
Píšem si rými a všetci ste zosratý,
nechcem brať do ruky krompáče a lopaty.

Budem sa mať dobre a všetko si vážiť,
tak ako budem môcť budem sa snažiť.
Ja chcem toho predsa ešte veľa zažiť,
mám život pred sebou a chcem si ho užiť.

Už nebudem písať tie veci o láske,
vzťahy sú bezcenné vždy len o maske.
Klamať si do očí že sme sa našli,
trápne reči a k tomu slovko navždy.

Už nebudem písať tie depresívne riadky,
treba si užívať ved život je krátky,
Už nechcem používať slovko prepáč,
keď sa ti nepáči tak mi tu neplač.

Mám mnoho plánov, viem prídu ďalšie,
no nesplnia sa hneď pôjde to pomalšie.
Ja chcem si splniť sen aj keď to bolí,
no vraj to nezvládnem vravia mi mnohý.

Nie nepočúvam reči ja idem za tým besne,
aj keď je to tvrdé zovieram päste,
Tvoje reči aj tak nemajú zmysel,
ťahaj do p**e tam odkiaľ si prišiel.

Vaša kritika ma aj tak posúva ďalej,
aj keď je to ťažké nestrácam nádej.
Na je*nuté reči sa nebudem pýtať,
naučila som sa aj s nimi dýchať.

Tento text končí a ja začínam žiť,
ja za svojím cieľom ďalej musím ísť.
Ak to bude nutné dokážem aj hrýzť,
No nikdy viac nemôžem z cesty zísť.