Chodníček belavý bežiaci cez pole,
vrúbi ťa kvetov plášť, striebristé topole.
V tráve čuť svrčka húsť v dni júna o Jáne.
Zo strapcov agátu vôňa v tieň tmy ľahne.
Potôčik zažblnká vyrušený v snení
keď za vlnkou vlnka beží v roztúžení.
Tu prísvit mesiaca staval mi k srdcu most.
Tu sa krása potkla o ľúbosť, prvý bozk.
Tam, ten topoľ počul trávou tlmený vzlyk.
Bôľ lásky sklamanej doteraz tají krík.
Tu moje stupaje zakliate v prachu dní
hľadajú ma v sebe v júlovom poludní,
v raňajších rozbreskoch i vo večere skorom.
Keď túžbou ochoriem ty, chodník ma zveš domov.
Do polí s lánmi žít k malinčiu na stráni,
k priateľom, rodičom so striebrom na skráni.
Spomienka na teba mi krásu žitia chráni.
PeopleSTAR (0 hodnotenie)