CIT menom láska

Stojím na ulici a neviem kam ísť,
prepáč mi, no muselo to prísť,
nechápem vlastne ani ja,
že sme to chceli obaja,
myslela som si, že ma máš rád,
že nie si len kamarád,
no ty si ma sklamal, ja verila som ti,
ty zmenil si nám obom životy,
možno si teraz rád,
no ja smutná som
a vlastne ani neviem prečo,
ja myslela som, že prekonáme to,
no nato musia byť dvaja
a ja som sama, sama a bez teba,
bez malého kúska neba.
Ja cítim sa veľmi zle,
to, čo teraz prežívam, to je sklamanie,
sklamanie nad našou láskou,
sklamanie z teba,
ja verila som ti,
no už nebudem,
tú istú chybu nezopakujem,
nie nikdy viac,
s tebou neprehovorím
ani sa neusmejem
hoci viem, že ťa ešte stále milujem
a uvažujem
či to vieš,
ak by si vedel neskazil by si to,
čo sme spolu začali
a nedokázal by si spôsobiť,
aby moje oči slzy zaliali,
pri každej spomienke
na teba, ako si ma pobozkal
a vyznal lásku,
ako si mi odtrhol sedmikrásku
a ako si mi ju daroval
a tak si sa usmial
a povedal:"Milujem ťa."
a ja ako naivná som
ti uverila, čo teraz ľutujem,
že som ti nepovedala, ako veľmi ťa milujem,
a opäť chcem,
chcem vidieť smiať sa tvoje oči,
z ktorých sa mi občas hlava točí,
chcem cítiť tvoj dych,
na perách mojich,
chcem, aby si vedel , ako veľmi ťa milujem
a nemám odvahu priznať si to
aj potom, čo sa naše cesty rozišli
a myslím,
že už ju nedokážem nájsť,
a viem, že to všetko sa deje kvôli tebe,
ty si ten, čo ma sklamal
a ja neviem, ako sa z toho dostať,
koľko nocí som kvôli tebe nespala,
koľko hodín som kvôli tebe preplakala,
koľko času som rozmýšľaním nad nami dvoma strácala,
koľko rokov som ťa stretávala,
no viem, že už je to za mnou,
ja už nie som tou smutnou,
nešťastnou
a ubolenou babou,
zmenila som sa,
a už na teba až tak nemyslím,
ale ešte stále k tebe čosi cítim.