Jesenná rozlúčka

Keď slnko umrelo na konci dňa,
i ja ulíham, láska moja,jediná,
Aby som mohol opäť
prežiť skúšku lásky
bez toho, aby som musel vstať,
nechávam si o Tebe zdať,
ako som sa ti hladil vlásky,
keď sme spolu chodili po horách,
aké príjemné je znova prežívať ten čas.
v kútiku duše, však túžim nechať to tak,
nech som konečne volný ako vták.



Vtom okovy z minulosti spútali ma zas,
keď vonku zbadám prvý mráz.
Áno, bolo to vtedy, v zime, na jar
keď miloval som ťa prvý krát.


V jeseni však spravila si mi vrásky,
šepla si mi, že necítiš nič z našej lásky
Teraz ma zmieta od zlosti,
že miloval som,mal som ťa rád,
vymenený som bol akurát
bez žiadnych pochybností,
za kohosi, koho bojím sa nazvať len kamarát.

Istotne len z povrchnosti,
neprišiel som hneď veci na koreň,
nech ma aj od tej zlosti,
odplaví biblická povodeň.