Nádej milá
Chcel by sa stáť vetrom
a rozvievať ti vlasy.
Ten morský vietor,
čo ti krátku sukničku dvíha
a šepká na uško,
si moja láska milá.
Si nádherná, stihla,
čo sa iba vysnívať môže,
úprimná holubienka sivá.
Tvoje telo nežné,
krásne výnimočné stvora,
slzy tvoje slané,
ako voda mora.
Si hviezdička na nebi,
ránom rána rosa,
si mesiačik žltý,
ako ten, náš život krutí.
Ty kľačíš, padáš na kolena,
láska moja, nádej opustená.
Autor: ©Vladimír Zloch
PeopleSTAR (2 hodnotenie)