Nádejná nádej sa našla v listoch dejí

Odvyknutý deň a záplaty dier sa tvorili zábrany diaľky samotnej ako je dráha života.
Mojej cesty k sirotám , tiekli slzy od dojatia sa mihotám pred ďaľekými serpentínami.
Od svetla v ďiaľkach padám pred cestami sa dvíham ako orol lietam nad tými kopcami.
Hviezdami sa ťahám nad tými oblakmi a padám.
Bez priateľov nieje nik a pod nami sa dvíha krik o nás.

Príbeh stačil v nás a uverili že sme tu pre nich, veď oni v nás vzbudili vieru.
Odohnám tu síru v nebi aby bol pokoj vnútri v nás.
Nemôžeme prestať ako vtedy bojujeme pred tými dvermi sa milujeme konečne tak ako predtým.
A záplaty sa zakryli a objímame sa v nebi.
Tých skál sivých sa dvíhame a lietame s koňmi bielymi.
Svetlo svieti na žiarovke a na oblohe keď prenikal farebný prach.

Oddiely stretli toho veliteľa.
Farbili stvoriteľa.