Neviem,ako to nazvať

Jedna zo "zatúlaných" básni,ktorú už Erik nestihol pridať a tak ju sem dávam za neho.

Dala si mi viacej, než mohol som si priať,
dala si mi šťastie, tiež chcel som Ti ho dať,
ale ja som debil, ktorý vie len brať,
tak nakoniec prišiel, môjho šťastia krach.

Teraz tu sám stojím a ruky k nebu dvíham.
Prosím, ak si Bože, nech vráti sa tá chvíľa,
keď ona bola so mnou a ja som bol s ňou.
Bola mojim svetlom, čo ma viedlo tmou.

Chcem Ťa láska vidieť, chcem počuť tvoj hlas.
Chcem byť navždy s Tebou a nestratiť Ťa viac!
Tak Ťa veľmi prosím, naspäť sa mi vráť!
S Tebou som bol šťastný a chcem to zažiť zas!

Chcem zažiť ten pocit, čo pri srdci hreje,
ten ktorý vždy cítim, keď sa na mňa usmeješ.
Ten, ktorý som necítil, už tak veľmi dávno,
bojím sa, že ja ho cítiť, už ani nemám právo.

Viem, že som bol hnusný a asi nie málo.
Pokazil som všetko, čo sa pokaziť dalo.
Neskoro je plakať, nad rozliatym mliekom,
ty mi aj tak neuveríš, že taký už nie som.

Viem, že ďalšiu šancu nemám právo žiadať.
Veď ty ma už neberieš, ani za kamaráta.
Pre Teba som nikto, len niekto celkom cudzí
Zabúdaš aj na to pekné a to ma dosť mrzí.

Ani vlastne neviem, prečo píšem tieto slová..
Viem, že nimi nenapravím, to, jak som sa choval.
Keby sa dal vrátiť čas, inak by som to spravil,
nikdy by som nedopustil, aby som Ťa stratil!

Bola by si pre mňa všetko! Vždy na prvom mieste!
Bola by si pre mňa, jediná na svete!
Bola by si pre mňa, jediné čo chcem!
Bola by si všetko, všetko čo milujem!

Bola by si anjel, čo stráži moje kroky..
Iba s Tebou by som chcel, dožiť svoje roky..
A keď budeme starí, tak na krásne chvíle spomínať,
tak, jak sa to píše: V dobrom i v zlom sa milovať.

No toto sú len slová, ktoré sa nikdy nesplnia,
prišiel som s nimi neskoro a teraz už nič nezmenia.
Ty máš teraz iného, s ním prežívaš svoj sen
a ja som len zlá spomienka, to veľmi dobre viem.