Sociopart 1,2

Čakám znova na ten obrad

Keď sa stretnú moje slepé oči

A tvoj prísny pohľad

Hmla sa spred teba stráca

Ale to čo máš za očami, nikdy neuvidím

Slnko si asi nevidela

Ani ja ho veľmi nemusím

Stratená v myšlienkach

Ktoré ti preruším

Bola si len blízko

Mohol to byť hocikto

Kto práve vtedy

V mojom zornom poli leží

Ležíme na poli

Dusím sa a nevidím

Všetko vyzerá ako ty

Pozerám sa ti do očí

Hľadám kde tá prísnosť pramení

Našiel som studňu tvoje duše

Uhas smäd, ktory ma zvnútra kúše

Uduš ma tou púpavou

Keď píšem takéto klišé

Vyše polka mozgu mi odumrie

Ale nevadí, ty to nejako doplníš

Vyzeráš byť múdra

Nielen preto že nosíš okuliare



Tak poď za obvod

Za zastávkou je ten park

Kam bezdomovci chodia

Nie dosť romantické?

Lepšie ako moja internátna izba

Máš lepší nápad?

Mamka neni doma?

Žiješ sama?

Máš doma muža?

Nájdeme nejakú zastávku

Ja prestupujem dosť

Pristúpim k tebe

Za ňou je dosť pekný most

Aha pozri

Tento roh eše nezabrali bezdomovci

Počkaj vystriem na trávu tričko

Nech neležíš na zemi

Dám ti tašku pod hlavu

Poobzerám sa doprava doľava

Nech nám nikto nekazí zábavu

Krehké telo

Priesvitná pokožka

Pod mostom je zima aj cez leto

Zatoč sa do mňa, môžeš aj do môjho trička

Môžeš byť na vrchu

Ak ťa nestraší výška

Tu je naša skrýša

Bezdomovcov a špiny rýša

Ľudia o takýchto veciach neradi hovoria

Podobne ako keď si dvaja malé tajomostvo stvoria

A za svoje viečko ho vložia

Preto ťa vidím nahú vždy

Keď sa mi viečka zložia