I dnes stoja ženy vedľa koľajníc
s plačom v kútiku stŕpnutých úst.
Slzy kradmo trúsia do vlhkých mihalníc
šepkajúc si v srdci: prosím, neopusť.
Oceľový kov železnice mlčí,
mlčaním smutným, utkvelým.
Duše žien bôľ rozluky ničí
keď drahú tvár objímu pohľadom posledným.
Čo zostáva ženám?
Prázdnota v náručí,
hladová srieň v srdci,
tŕň s ostňom hlbokým.
Spomienok clivota a nádej ako dym.
Anna Vodičková
PeopleSTAR (0 hodnotenie)