Snezenie.

Kazde rano z okna som sa divala,
O krasnej bielej krajine som snivala.
Vravim perinbaba co robis?
Preco teraz nesnezis?
Zaskriekala jedna straka,
Snez!deti chcu mat snehuliaka.
Perinbaba vstane ziva,
Do sklenenej gule sa diva.
Tak nech sa krajina snehom ligoce!
Ked som prespala tieto vianoce.
Mala zrazu v sebe lasku a nehu,
Privolala oblaciky plne snehu.
Vzala malicku palicku,
Do kazdeho spravila drobnu dierocku.
A uz z nich vlocky padaju,
Jedna k druhej potichu sadaju.
Zima tak nastala a husto snezi,
Snehova perinka pokryla vrcholce vezi.
Opustenu vtacatu hlavicku,
Dychla aj na staru lavicku.
Chodnicek sa pysne ceri,
Ze na bielo je tiez vyfarbeny.
Aj nase deti santia,v snehu sa hraju,
Dobru zabavu zrazu vsetky maju.
Od zimy maju studene aj na rukach hanky,
Konecne si uzivaju zimne radovanky.