Maminke.

Ake krasne je vyslovene slovo mama,
Ake mile je ked v uzkosti polaska ma.
Ake nadherne je zobudit sa s pocitom ze ju mas,
Ked pocujes jej hlas ked jej zavolas.
Aky pocit velky je,ked Ti nikdy pred Tebou nezavrie dvere,
Ked niekedy Ti zivot pomaly vsetko berie.
Casom zostarne jej tvar,budu ju zdobit vrasky,
No nikdy sa neminie studnica jej vrucnej lasky.
Prezijes s nou vela dni,
Trpnes casom ci prave ten den nebude ten posledny.
Aby este tepla bola jej naruc,
Jej dobrote a laske sa preto rychlo nauc.
Premyslaj,kto pri Tebe vzdy stal,
Ked si opustena a na razcesti zivotom stala,
Bola to ona,Tvoja milovana mama.
Davala Ti do zivota len spravne rady,
Snazila sa vychovat Ta tak,aby Ta mali vsetci radi.
Jej laske ziadny vesmir ani sire more nevyrovna sa,
No zial aj jej zivot pomaly mina sa.
Slnko uz zapadlo nastala noc,
Ja premyslam o svojej mamke ktoru mam rada tak moc.
Aj ja som sa mamou stala v jeden den,
Tomu ze ja mam este tu svoju,Bohu dakujem.