Šepot hodín na stene naznačuje nechcené, nádych, výdych aj tak to bolí v srdci tikot týchto hodín prečo nie je z kameňa, prečo nie je železné, prečo city sú tak bolestné.
Rozmýšľam nad mesiacom a oblohou nad nádejou a slobodou, nad peklom a ...
Sedím v kúpelni na zemi, a asi mi preplo.. V hlave mám teba a to, že chcem byť s tebou.. V ruke držím žiletku, už len jeden rez.. Cítim slabú bolesť a krv začína tiecť..
Už nemôžem vydržať tú hroznú bolesť v duši. Vraj iným to pomáha, tak aj ja to skúsim. Pritláčam si žiletku na roztrasené ruky.. Dúfam, že to pomôže a skončia sa tie muky.
Už nevládzem ani plakať, nemám ani slzy. Pomohlo by mi len jedno a to, keby som nežil. Ale ak to urobím, tak čo potom mama? Ja sa zbavím trápenia, no ona bude sama :'(
A tak radšej ďalej trpím, snažím sa byť silný. Ale moja sila je len trápny dojem my...
Sedím v kúte na zemi, z pľúc sa vydral vzdych.. Na rukách žily prerezané, krv vyteká z nich.. Srdce bije pomalšie, až celkom zastane.. Rozmýšľam, čo bude ďalej, kam sa dostanem.
Už opúšťam telo a je to zvláštny pocit.. Už sa končí na zemi, môj dočasný...
Zase tu sedím celkom sám a v hlave iba Teba mám. Spomínam na chvíle s Tebou strávené a ťažko sa mi pri tom dýcha, tie časy sú už na míle vzdialené, to vedomie ma v srdci pichá. :'(
Spomínam na všetky naše krásne sny, na to čo bolo a čo mohlo byť...