Je vzduch o ktorý sa opriem.
Je vzruch, v ktorom celý zotliem,
teplé hniezdo, v ktorom dozriem,
tieň, za ktorým sa neobzriem.
Je dym z podkupnej putiky,
vínový krčah opľutý,
popolník, puknutá váza,
rozkoší hra i oáza.
Je jak Luna na oblohe
v pozdné noci novembrové.
Cez hmly chabé svetlo leje
nezastudí, nezohreje.
Briezka vetrami šľahaná
obnažená, doráňaná,
halúzkami nezašustí
v mraze, v decembrovej pľušti.
Rany v dreni navŕtané
ronia slzy jantárové.
Anna Vodičková
PeopleSTAR (0 hodnotenie)