Keď Ti raz umrie

Kým je s tebou,nechápeš,čo pre teba robí,
že každé ráno zas a zas v bolestiach ťa rodí.
Každý večer čaká,kedy prídeš domov,
rozprávať sa s tebou chce v tichosti stromov
o tom,aký ťažký život má od mladosti
a nechce dožiť sa aj tvojej bolesti.

Jej tvár je poznačená rokmi trápenia,
jej srdce nepozná nič iba sklamania.
Má len teba a ty máš iba jednu ju
tak nech sa ti kľudne ďalej posmievajú,
že chce vedieť kam s kým ideš
a kedy jej už domov prídeš.

Otravná je tá jej starostlivosť,pretože ju máš.
Máš takú istotu,že dobre ju poznáš?
Nie,nevieš o nej to,čo o nej vedieť treba:
že nemožné je pre ňu o teba sa nebáť.
Preto jej vlasy postriebril čas starosťou
nad tvojou zvedavou a rýchlou mladosťou.

Teraz jej často máš plné zuby,
že raz odídeš - dávaš jej sľuby.
No keď ti raz umrie a ten čas určite nastane
a ty poslednýkrát chytíš tie jej chladné dlane,
až potom uvedomíš si tú strašnú pravdu snáď:
"Maminka moja,mal som Ťa viac milovať...

...odpusti mi prosím,že viac som sa nestaral,
že toľkokrát v živote som ti naklamal.
Mal som si Ťa vážiť viac ako priateľov som si vážil.
Želám si úprimne,aby čas mi Ťa vrátil...