Mŕtvi milovať nemôžu

Smiali ste sa protivníkom v ďiaľkach kde perlia verše stroskotané. Smiali ste vtákom a letia keď vzduch rozvíri perly mihotavé. V zadu sveta kde každý občan je zemian rozhorčí slová samostatné. Moje slová už nepredám som mŕtvy a telo bez duše odchádza ale vy ostanete. Tvojej milej už nepobozkáš čelo a preto náhle opustene odchádzame. Prichádzame keď vyjde mesiac polnočný a pri ňom hviezdy svietiace ako lampióny. Pomaly vypršal čas a podstata a zem späť prijme telo. Ako delo počas vojny ozvalo sa zašeptanie a mihotanie tieňa dopadne na ledky modrých svetielok. Jeleňa vyruší to svetlo a príde pri čistinku kde sa nachádza niekoľko malých retiazok. Ešte sem prídem skôr než sa rozsvitá aby som mohol zašeptať do snu ahojte. A tajomná ruka niekoho neviditeľného , keď svetlo sviečky zhasne a náhle sa otáčame.