Roztrhnuté vrece v špinavom dreze , drievko už je bledé je stránka slov.
Moje ja už biele a potajomky šedé sú vtáky ktoré dúfajú že na konci sú v meste.
Moje deti kde ste, hľadám vás a márne dúfajú že v šarlatovom meste sa stretnú.
Moja hlava v meste sa zblázni od žiaľu.
Chcem preč no viete , sny dúfajú že sa spájajú.
Odrazu s povrazu sa točí človek do ľadu už máme mäkké srdce od smútku.
A špinavého koňaku pijeme v tej veste a mondúru, moje sny utekajú.
Moja hlava smutná od Zeme už dúfam sa odrazím a odídem.
Kde je Slnko a opekať slaninu a do mesta už neprídem.
Moje srdce boľavé.
A túlavé dieťa to som ja , neviem kde sa usadiť.
Poznáte ten pocit mám pre vás uznanie.
A posledný verš od srdca a tak dúfam len vás opúšťam.
PeopleSTAR (0 hodnotenie)