Rozvod.

Do miestnosti jednej raz vstupia ludia dvaja,
Ich oci zlovestne teraz nic netaja.
Coze sa to veru medzi nimi stalo,
Co take ze toto za to stalo.
Ved milovali sa,jeden za druheho by zivot dali,
Zostat bok po boku by predsa spolu mali.
No to neda sa uz asi,
Skoncili sa lasky pekne casy.
Lasku kazdu z nich kdesi stratil,
Ani jeden nechce aby ju spat vratil.
A tak z toho nemileho dovodu,
Nastal cas smutny,cas rozvodu.
Ako sa tak jedneho fna zisli,
Teraz od seba idu aj sa rozisli.
Kazdi z nich uz inu cestu zial hlada,
Uz ju nema rad ani ona jeho rada.
Aka krehka musela byt ich laska,
Alebo bola za tym iba maska?
Utichol smiech,usta len horke slova vydavaju,
Ked si uz len ruky naposledy podavaju.
Jeho to netrapi,slobode sa tesi,
Len ona sa trapi v mysli vela veci riesi.
Odchadzaju,je koniec,
Pocut uz len kroky,skoncili sa ich spolocne roky.
Ziadne bozky,mile slova,
Len jeden papier znicil zivot obom,
Musia si teraz obaja povedat si to posledne slovo zbohom.