Skutočné tváre ľudí

Čas neúprosne beží a ja neviem čo s tým,
ako ho zastaviť alebo správne využiť.
Krváca mi srdce,som zhnusená z tohto sveta,
každý tu o nepodstatných veciach splieta.
Nevidia,kam tento svet speje,
hlavne,že každý im prispeje.
Srdce si obalia chladom,na tvár nasadia masku,
len im neklaďte citlivú otázku.
Zmrazia vás pohľadom,,nestaraj sa do mňa",
tvária sa že sú bezcitní,no aj tak ich cudzie reči bolia.
Snažia sa tváriť,že sú králi svojich životov,
no sú len bábkami na špagátoch,robia otrokov.
Zatvárajú oči,aby nevideli čo ich činy páchajú,
ty im rozkážeš a ony aj ten najväčší zločin spáchajú.
Tak sa už vykašli na tých,čo za to nestoja,
ver si a ukáž im,že keď chceš,ľudia sa ťa boja.
Že dokážeš byť presne takou ako ony,
raz sa v ich živote objaví niekto,kto ich rany zahojí.
Stačí sa len trošku snažiť,
v živote sa dá toho veľa zažiť.
Ľudia sú ako listy na stromoch,
každý jeden na zem spadne,
no je len na nich či vstanú,
a to bude ten deň,
keď od života druhú šancu dostanú.