Tajuplné zrkadlo

Smutná pieseň zaznie z vonka,
vždy keď nieje spomienka.
Spomienky ma bolia ach,
ľudia moji, to je strach!
Radšej sa len v tichu modlím,
za právosť a za mier.
Prosim, modlím, nariekam.
Radosť príde? Kto vie..

Zo dna, na deň len sa tmolím,
sú už súdy všade.
Nie každy ma veľa smoly,
no ja ako na ľade.
V noci driemem natlačená
V malej biednej posteli,
Keď sa už raz pominiem,
Zostárnu aj moje postrehy.

V dnešnu dobu ukazuje,
Každý svoje dielo.
Čo sa kde naučil,
To vypadne z neho.
Každy aspoň nech je taký,
ako veľké zrkadlo.
Keď sa donho pozrie,
uvidím sa aj svoje nebo.

Čo uvídíš v tajuplnom zrkadle,
nech sa riadne poučíš.
Keď sa zhrozíš náramne,
nech z teba zlo opadne.
To je rada nad zlato,
tak hovorí zrkadlo.

To som ja tvoj odraz,
uvidíš sa v pravde,
Ako žiješ, čo si konal,
tak sa vidíš v zrkadle.