Babička a počítač

Nechcem byť za hlupáka,dala som sa za žiaka. Myslíš,že to nezvládnem?K počítaču si sadnem!Zapnúť knoflík,to je hračka,myškou behať,už makačka. Ešteže mám múdrych vnukov,urobím z nich učiteľov!Nadčasy im neplatím,hádam to hneď pochopím.Išli na mňa pomaly,hry mi najskôr núkali.Mňa však láka internet,kde uvidím celý svet. Čo nás nikde neučili kliknem,a viem v tejto chvíli.Klik sem,klik tam,ono sa to ľahko robí,koľko škody však narobí!Čo mi vnuci nastavili,už je v ťahu,ľudia milí.Čo mám robiť? márne klikám,nikde sa už nedovolám.Všetci z on-line sa stratili skôr,než by mi poradili."Starká,hraj sa,a neboj sa,nemáš tam čo pokaziť. Všetko môžeš opäť šípkou na začiatok navrátiť.A tak klikám,píšem,hľadám,noviny si tam prečítam. Ignorujem hlásateľky,dávno to viem,milé žienky.Pyšná chodím po dome,s internetom na ume. Čo uvariť,ako šetriť,čím upratať,čo vypekať,stačí stále iba klikať.Odrazu sa zastavím,okuliare napravím. Veď mne treba kliknúť práve,iba v mojej starej hlave! Všetko je tam uložené,aj životom odskúšané.Budem radiť čo treba! Nechám klikať na seba!