Cakanie.

Nadisiel vecer.
Sadla som si do kresla,
V kutiku duse verim ze Tvoja laska ku mne neklesla.
Cakam,kedy zvoncek zazvoni,
Kedy moj vysnivany sen s Tebou sa vyplni.
Odisiel si davno,kroky nepocut uz Tvoje,
V myslienkach preto zvadzam tazke boje.
Ako rada by som bola muskou a posteklila Ta na lici,
Trebars i taskou co teraz stiskas v pravici.
Chcela by som byt ako pevny hrad,
Pocut Tvoje slova,mam Ta rad.
Byt tak prudom elektrickym co zdvihne Tvoje ku mne ruky,a rozziari iskru Tvojich oci,
Srdce moje dufa,ono k Tebe laskou este blci.
Len tak sedim smutna,cakam na Teba,
Dusu mi tazia spomienky spojene s tuzbou poslanou do neba.
Prichadzas no s unavenou tvarou,
Radsej mas inu mozno v mysli a chcel by si ist za nou.
Do postele s povzdychom liham tak trocha bez seba,
Bez Tvojich bozkov uprimnych objati,skratka bez Teba.