Démon v mojom sne

Raz som sa túlala svetom, keď som zbadala chalana s čiernym kvetom.
Bol iný ako ostatný, bol tichý, proste úchvatný.
Smial sa nežným úsmevom, nevedela som, že je démonom.
Tie oči, ten úsmev, ten smiech stojí za najväčší hriech.
Čierne oblečenie, oči, vlasy, nemohla som sa odtrhnúť od jeho krásy.
Kráčal vzpriamene ako lev, bol tu zrazu počuť nieči rev.
Na zemi ležalo dievča podobné mne bolo to ako v tom najhoršiom sne.
Prišla som bližšie abych ju videla lepšie.
Bolo bledé, pery od krvi a nijak sa ani nemrví.
Myslela som, že ešte žije, že jej srdce ešte bije.
Vlasy hnedé, oči zelené, čakám čo sa udeje.
Chlapec na ňu položí kvet a okolo nás sa začne hýbať svet.
Čary, mágia, kúzla, bolo tu cítiť energiu dobra i zla.
Dievča pomaly otvára oči a chlapec rýchlo preč odskočí.
Dievča hľadá záchrancu, ktorý jej bude robiť obrancu.
Ale chlapca už niet na zemi ostal len čierny kvet.
Dievča ho zodvihne s údivom pretože sa stáva démonom.
Vlasy už čierne, oči červené čo sa ešte udeje?
Zrazu chlapec sa zjavil záchranca sa objavil.
Vzal dievča za ruku a ona mu už stála poboku.
Na zemi ostal už len kvet ale nebol čierny ale bol farebný ako svet.
Bol to bohužial iba sen tak mi zostáva dúfať len.
Dúfala som deň za ďnom aby toto všetko nebolo len snom.
Nebolo to snom a on už stál na lúke so mnou.
Vzal ma za ruku a povedal staň sa mojou a ja som mu na to odvetila navždy tvojou?
Bude to fajn byť démonom a plávať v krajine snov.
Sny sú iné ako realita je to proste špecialita.
Stretávame sa tam zo všetkým čo chceme a na realitu zabudneme.
Stala som sa jeho démonom a jeho snom.
Už sme odišli z tohto sveta ale jeho rodina ma odmieta.
Odišli sme ďaleko preč a zo sebou si vzali temný meč.
Meč bol na nástrahy išli sme bez jedinej obavy.
Nakoniec môj démon pri bitve umrel a ja som bola už len na odstrel.
Plakala som dni a noci nik mi nebol na pomoci.
A toto je koniec básne odpočívaj démon krásne!