Dievča s dáždnikom

Pri svetle monitoru večer sedím,
myšlienky do viet mením.
V pozadí melancholická hudba do hlavy sa mi vrýva
budúcnosť nejasná, v tme večera sa mi skrýva.

Sedím, píšem a premýšľam
ďalší príbeh v hlave zmýšľam.
vietor do okna rázne naráža,
listy zo strome bez citu na zem zráža.

jemný dážď pomaly na parapet padá,
žiarivé svetlo nočných lámp na izbu sadá.
jemná zvedavosť ku oknu ma láka,
vonku stále to isté, nočná lampa, mláka.

Chcem ísť spať, niečo mi vraví aby som pri okne ostal,
možno planá nádej, nevadí, tých som v živote dostal.
na ulicu cez prázdne oči hľadím,
posledné kúsky nádeje do neznámeho vsadím.

stojím zatiaľčo temné myšlienky mi opantávajú mysel
zrazu vidím, prečo to čakanie malo zmysel.
V daždi pod priesvitným dáždnikom stojí slečna,
zahľadená do nekonečna.

priesvitný dáždnik, nechce zakrývať farby oblohy nočnej,
aj napriek večernej atmosféry smútočnej.
Aj napriek tomu, že hviezdy rozfúkané mraky skrývajú
svetlo nočných lámp svit hviezd do jedného splývajú.

Malý náznak úsmevu na jej tvári badám,
Do pochmúrnych nočných myšlienok padám.
premýšľam, prečo sama v daždi ulicou kráča,
vo vnútri ju niečo zviera, stláča.

Usmieva sa, lebo vie že mraky raz odídu,
svetlejšie noci plné hviezd nadídu.
ako dážď utícha, slečna pomaly odchádza,
v tme noci, sa jej silueta stráca.