Noc lásky / 1 -4 /

NOC LÁSKY 1

Noc rozprestrela plášť.
Zem kropí lásky dážď
v ľúbostnom ošiali.

Ráno zas triezvy čas
hodnotí noc z povzdiali.

A noc lásky zvlášť.


NOC LÁSKY 2

Vnikol som v jej hlbočiny.
Priepasť z krvnej pavučiny.
Nehľadám z nej únik.

Vybozkávam radosť, šťastie...
Do úst vdýchnem jej vzlyk.

NOC LÁSKY 3

Keď zakotvím v tebe ako loď v prístave,
hojdaný prílivom tvojej vášne.
Keď v známom neznáme maják svetlo zažne,
my sa ako vlny o seba trieme.
A vieme, že ako vtáci v kŕdeľ zakliesnený
odletieť až k výškam nedozerna smieme.

Keď gejzír života do široka prská,
prílivové vlny na seba sa vrstvia
a náhliac sa k odlivu,
odkrývajú z výšky hĺbku
v tebe menlivú.
Vtedy žasnem z krásna.
Z krásneho obdivu.

Zo seba vsávame poslednú vlnu chtivú.


ĽÚB MA

Ľub ma. Na nič sa nepýtaj.
Celú ma do seba vsaj,
aby som ti srdcom tiekla.

Neuhas oheň, nech ťa páli
dlho, pomaly, pomaly
zháraj vo mne jak stromu peň.

Prikladaj prosím na oheň.
Veď ma do neba i pekla.

Anna Vodičková