Písané písmenkami.....

Stretli sa naše písmenká. Na peknej ceste životmi. Mojím i Tvojím. Veselé a predsa len vášnivé. Hravé a skutočné. Dokázali veľa. Zmenili dva životy. Písmenká, strojcami šťastia otvorili brány dvoch sŕdc.
Dali nám šancu. Žiť krajšie a lepšie. Objavili nový nepoznaný svet. Pre mňa i pre Teba. Závan lásky spojil naše ruky, naše tváre, naše telá.
Sme len prachom častíc. Vo vesmíre. Spájame sa a rozdeľujeme. Ako sa cítime, ja v Tebe, Ty vo mne. Už nie som sám sebou. Stávam sa Tebou. Tvojím snom, Tvojím osudom. Tvojím príbehom..Tým, čím som, som Tebou. S Tebou.
Diaľava výšin lásky je v nebi. Lietam, vznášam sa, padám.... vstávam, hľadám, nachádzam...Teba, moju jedinú...
Čo sa mi podarí? Ešte sa vydarí? Splniť si predstavy? Tie Tvoje, o svete, svete nádejí a túžob?
Snáď, len ten pocit. Byť s Tebou...
Písané písmenkami, na papier, do Tvojho srdca. Hľadať tam miesto, miesto pre básnika. Miesto pre písmenká. Miesto pre mňa.
Hľadám, píšem, nachádzam. Ďaleko, ďaleko od seba, bližšie k Tebe. Len k Tebe.
Písmenká sa predierajú po papieri. Jedno k druhému. Ako plávajúci had na mori. Vlnia sa a spájajú. Tvoria živú reťaz. Mojich pocitov, snov, túžob...
Patria len Tebe, ostávam sám...
Sám, teraz, v tejto prekrásnej chvíli....
Myslím na Teba, svoju jedinú...
Bude to stačiť? Pýtam sa. Hľadám tie písmenká. Spájam a verím. V niečo pekné, prekrásne, túžbami spojené.....
Večnou láskou zadané. Písmenká sa míňajú. Moje pocity silnejú. Hľadám však ďalšie, a ďalšie. No nemám, nemôžem mať... Je ich málo, veľmi málo....
Snáď len prehovoria, k Tebe...