Príbeh dvoch

Ako voda stojí a nepozerá , na svojich blízkych a prezrádza tajomstvá ktoré utajené mdlia v mlzkých bunkách a prepáč že si sa dozvedala.
Stmelia sa , pokazia nám sny.
Ona mokrá od dažďa , pobozkala ju lalia a odnáša ma prúd myšlienok a roznášam tajomstvo.
Ona prináša tú radosť v mojom srdci , nieje ľahší ako peniaz tvoj.

A stav myšlienok pretrvá keď prejdem za horizont hôr sám.
Chcem pri tebe stáť a zomierať.
Myšlienky samé len lietajú už len k tvojej mame.
Pretože sa nevieme nájsť.
Som v horách sám , hľadáme duše svoje a koňe zase plakali.
Ako slnko hľadá si svoje lúče.
V tom plnom dojme svoje myšlienky tvoje prednášam na nebeskej univerzite.
Padol som na skalách a už ma nestíhaš.
A preklínaš ten deň smrti mojej.