Ružové auto

Nasadnem do ružového auta a za mňou sa rozbehne poštárka.
Volá poďte, mám pre vás list so španielskeho mesta Casablanca.
Píše vám milá Marry Dwyerová že k vám príde.
Ale kedy?

Naštartujem motor ružového auta a náhle ku mne prichádza chlapec syn Valdemara.
Zaznie sama mama keď je s deťmi na dvore domu.
Rozpráva mi chlapec chvíľu, zaželá pekný deň a ja už mám v hlave svoj smer.
Idem po ceste s ružovým autom a nevydám meč.
Zastavím tiež, strieborný neviditeľný meč.
Tak sa otriasa Zem.
Keď padnem tiež.
Pokračujem a prichádzam do parku a mám schovanú kartu na zadnom sedadle ružového auta. Ach tá Marry.
Chýba mi.
Pomýšľam.
Ak mi nerozumiete tak vám poviem že len rozmýšľam.
Ako každý iný deň to je viete? Ja len rozmýšľam.
Rozmýšľam nad Marry.
Ten život je skvelý keď rozmýšľam.
Premýšľam a premýšľam , no ticho v hlave a jazdím na ružovom aute.