Stratený

Šepot hodín na stene naznačuje nechcené,
nádych, výdych aj tak to bolí v srdci tikot týchto hodín
prečo nie je z kameňa, prečo nie je železné,
prečo city sú tak bolestné.


Rozmýšľam nad mesiacom a oblohou
nad nádejou a slobodou,
nad peklom a nebom
nad sebou a tebou,
nad tým čo je správne,
nad tým čo je dané,
nad krásou slov,
nad nádychom života a jeho snov,
nad všetkým okolo mňa nad všetkým čo ma zaujíma,
prečo život je tak trpký
prečo platím tak strašne za svoje skutky,
prečo, si hovorím dokola, a dokola a dokola...


Zostávam tu ja a priateľ samota, spolu si dávame víno on vie čo ma trápi,
on vie i keď sa na chvíľku tá myšlienka stratí,
tak samota ju vráti späť ešte v horšom stave,
a to víno je tak trpko podávané.

Samota priateľ môj, trápi ma život,
ja viem že je to boj,
ale toto je malá spoveď strateného chlapca,
ktorý hľadá zmysel svojho šťastia,
ktorý sa snaží byť možno trochu iný,
ktorý nikdy nebol bez viny,
ale či si ani on nezaslúži aspoň raz naplno žiť
aspoň raz šťastný byť
aspoň na tú malú chvíľku v priazni osudu byť....